Okolie

BLATNICKÝ HRAD
Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami a chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Západná veža, postavená na zraniteľnejšom mieste, je oveľa mohutnejšia a väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodisko, postavené na jej južnej strane. Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Múr opevnenia, ktorý obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup ponad priekopu vysekanú do skaly. Chránila ho otvorená oblá bašta. Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú na nej vidieť štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa značne rozpadáva - hlavne jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachovalé nárožné kvádrovanie. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad. Hrad je však prístupný, tak ako každá ruina, len na vlastné nebezpečenstvo a preto je potrebná primeraná opatrnosť.

VEĽKÁ FATRA
Zaberá východnú časť regiónu. Na východe ju ohraničujú Nízke Tatry, Liptovská kotlina a Chočské vrchy, na severe Oravská vrchovina a Krivánska Malá Fatra, na západe Turčianska kotlina, na juhu Kremnické vrchy. Najvyšší vrch Ostredok (1592 m n.m.). Priemerná výška, ktorú dosahuje toto pohorie je 900 m. Z turistického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie pohoria Slovenska, hlavne v letnom ale i v zimnom období. Vyhľadávané sú najmä veľkofatranské doliny: Gaderská, Blatnická, Necpalská, Jasenská, Belianska, v záveroch ktorých majú lesy pralesovitý charakter. Pre Veľkú Fatru je charakteristický výskyt tisu. Pestrá kvetena sa vyskytuje najmä na vrcholoch Tlstej, Ploskej a Suchého. Veľká Fatra má svoj endemický druh.

MARTIN
Martin je centrum regiónu Turiec, kedysi sídlo župy, dnes okresné mesto s viac ako 60 tisíc obyvateľmi. Prvý raz sa spomína v roku 1284. Mestské práva boli Martinu udelené v roku 1340, ale až do 19. storočia mal charakter malého provinčného mestečka. Skutočným strediskom slovenského národného života sa stal v 60-tych rokoch 19. storočia. V roku 1861 tu bolo na pamätnom mieste pod lipami prijaté Memorandum slovenského národa, v ktorom sa požadovalo uznanie Slovenska za samosprávne územie. V roku 1863 bola založená Matica slovenská, vzniklo tu jedno z troch prvých slovenských gymnázií. Martin bol v tom čase významným centrom slovenského písomníctva, divadelníctva, ženského hnutia, požiarnictva i Červeného kríža. V Martine sa narodili významní kultúrni dejatelia. K slovenskej histórii sa viaže množstvo pozoruhodných pamiatok : Slovenské národné múzeum, Múzeum slovenskej dediny, Slovenské komorné divadlo, …

TURČIANSKE TEPLICE
Turčianske Teplice sú kúpeľné mesto v hornom Turci, 24 km na J od Martina. Od 1971 boli do Turčianskych Teplíc včlenené obce Diviaky, Dolná Štubňa a Turčiansky Michal. Teplé pramene sa po prvý raz spomínajú v roku 1281. Obec vznikla na hájskom chotári, spomína sa v roku 1351. V roku 1532 tieto majetky získalo mesto Kremnica, ktorá pri tunajších teplých prameňoch vybudovalo kúpeľné budovy. Kúpele boli vyhľadávané najmä v časoch odboja proti Habsburgovcom, keď slúžili ako útočisko odbojníkov, najmä z radov maďarskej šľachty. Kúpeľné budovy pozostávajú z niekoľkých rokokovo-klasicistických stavieb, z ktorých najstaršie majú základy z konca 16.storočia. V 19.storočí kúpele rozšírili o neskoroklasicistickú polygonálnu kupolovitú stavbu Modrého kúpeľa. V kúpeľoch sa lieči reuma, ischias, obličkové a mechúrové ochorenia, kožné a ženské choroby. Liečivá voda prichádza na povrch cez trachytovú vrstvu šiestimi prameňmi. Teplota vody je 38°-47,5°C. Veľký kúpeľný pamiatkovo chránený park sa tiahne v dĺžke 2 km až k Dolnej Štubni. V meste sa narodil maliar a grafik Mikuláš Galanda (1895-1938), v jeho rodnom dome je stála expozícia jeho tvorby.